Nové pravidlá Eurostatu

30. 09. 2014

logo Televízie TA 3(29. 09. 2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 5/5; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, redaktor: „Eurostat zverejnil nové pravidlá, podľa ktorých sa bude hodnotiť výkon ekonomiky či miera zadlženia jednotlivých krajín, Slovensku môže nová metodika pomôcť, výkon našej ekonomiky sa zvýši, v čoho dôsledku klesne miera zadlženia."

Redaktor: „Nová metodika ESA 2010 bude zrejme znamenať pre slovenské verejné financie dobré správy, verejný dlh by totiž mohol napriek jeho nominálnemu navyšovaniu klesnúť späť pod úroveň 55 percent HDP. Nové pravidlá síce zvýšia náš dlh tým, že sa doň budú už započítavať aj dlhy Národnej diaľničnej spoločnosti či Agentúry pre správu núdzových zásob ropy, zároveň sa však zvýši veľkosť ekonomiky. Výdavky na armádu, vedu a výskum sa už budú posudzovať ako investície a nie ako spotreba. Výsledkom podľa analytikov Národnej banky Slovenska bude, že pomer verejného dlhu k HDP Klesne pod 55 percent. Vlani tento ukazovateľ dosiahol hodnotu 55,4 percenta a vláda by preto musela prijať ďalšie úsporné opatrenia na základe sankcií dlhovej brzdy."

Daniel Horňák: „Viac o tejto téme sa budem rozprávať s mojím hosťom Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, dobrý deň, vitajte u nás v štúdiu. Pán Baláž tak povedzme na úvod niečo o tom, prečo v podstate Eurostat pristúpil k tomuto kroku, že mení metodiku výpočtu toho, ako sa darí, ako sa vyvíjajú jednotlivé ekonomiky."

Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV: „Asi by sme si mali povedať, že ekonómia nie je fyzika, kde tie javy objektívne existujú a vy ich môžete objektívne merať, keď poviete, že atóm uhlíka má dvanásť protónov, tak je to zadefinované a môžete ich merať s presnosťou na milióntiny milimetra. Hrubý domáci produkt aj iné ekonomické koncepty neexistujú mimo ľudského vedomia, je to taký nejaký náš koncept, a ako si ten koncept zadefinujeme, taký bude. A revízie hrubého domáceho produktu podľa jednotlivých tých zložiek sú úplne bežnou vecou, ktoré sa robia v štatistických úradoch celé desaťročia. Čiže nie je to nejaká slovenská záležitosť, robí sa to v Spojených štátoch amerických, v Európskej únii aj všade inde vo svete."

Daniel Horňák: „Poďme teraz do praxe, ako sa dotkne táto aktuálna zmena metodiky Slovenska: Hrubý domáci je kategória, ktorá charakterizuje výkon, veľkosť konkrétnej ekonomiky, takže táto nová metodika, ako ovplyvní tú meranú veľkosť slovenskej ekonomiky""

Vladimír Baláž: „No podľa tých predbežných výpočtov, ktoré urobila Národná banka Slovenska, by ten hrubý domáci produkt mal v tom, v tom nominálnom vyjadrení, čo je zhruba 70 miliárd EUR, tak by mal asi narásť o 1,8 percenta. To presné číslo potom samozrejme povie Eurostat. Budú sa tam teda počítať tie nové alebo iné položky, ako ste hovorili, bude tam výskum, vývoj a vojenské výdavky, tak isto tam budú výdavky zo šedej a čiernej ekonomiky, ktoré budeme merať možno inak ako doteraz a tiež sa zlepší kvalita a štatistika vykazovania výkonu ekonomiky.Chcem ešte povedať, že to nominálne zväčšenie hrubého domáceho produktu bude na Slovensku o niečo menšie ako v iných štátoch Európskej únie, tak ten priemerný príspevok novej metodiky bude činiť možno 2,5 až tri percentá. Je to preto, že náš výskum a vývoj je jeden z najmenších v Európskej únii a tak isto aj naše vojenské výdavky sú pomerne nízke."

Daniel Horňák: „Okrem výkonu ekonomiku sa budú meniť aj iné ukazovatele a jeden z tých najdôležitejších je dlh. Takže opäť, ako táto metodika ovplyvní merania vlastne v konečnom dôsledku výšku slovenského verejného dlhu?"

Vladimír Baláž: „Nová metodika by mala spresniť to meranie, čiže mala by tam pridať záväzky všetkých subjektov verejnej správy alebo verejného sektora, ktorý na Slovensku máme. Čiže bude sa tam zrejme zarátavať aj dlh Národnej banky a iných subjektov. Čiže opäť, ide o určité také spresnenie toho, za čo v konečnom dôsledku ten štát ručí."

Daniel Horňák: „A tie praktické dôsledky, ak teda spresníme ukazovateľ vývoja ekonomiky, jej veľkosti, dlhu, čo z toho pre Slovensko v konečnom dôsledku vyplynie?"

Vladimír Baláž: „Ten efekt na Slovensku nebude nejako veľký, v tých veľkých štátoch, tam bude väčší, pretože tam naozaj ten výskum, vývoj hrá významnú úlohu, tak isto vojenské výdavky. A im narastie ten menovateľ v tom dlhu, im narastie ako ten čitateľ. Čiže istým spôsobom ten dlh sa v tých vyspelých štátoch rozriedi. Dôjde k tomu aj u nás, ale menej, pretože naozaj ten čitateľ v tom zlomku, čiže ten dlh absolútny, narastie menej a tak isto narastie, ale menej aj ten menovateľ. Čiže ten dopad bude prakticky nulový. Doteraz ten dlh bol na úrovni 55,4 HDP, podľa tých predbežných prepočtov, ktoré robila Národná banka to bude niekde tesne pod 55. Ale to sú naozaj veľmi jemné posuny."

Daniel Horňák: „Vy už ste na úvod to presne charakterizovali, že nejde o exaktný javy, ale v podstate nejaký konsenzus ľudí, ako sa dohodnú, že čo je vývoj ekonomiky a čo je dlh. Všetci však vieme, že má to aj veľmi vážne reálne dôsledky, celá tá kríza bola spôsobená vo veľkej miere tým, že zadĺženie v Európe je veľmi veľké, takže aj tieto čísla v konečnom dôsledku majú veľký vplyv na realitu a fungovanie Európy, finančného trhu. Takže ako z tohto pohľadu vnímate tie nové čísla, či to nie je len taká hra s číslami, aby sa teda tá miera zadĺženie v pomere k HDP napríklad zmenšila a sa pomohlo vlastne tej situácii v Európe?"

Vladimír Baláž: „No samozrejme záleží na tom, že čomu chceme veriť, ak budeme veriť konšpiračným teóriám, tak budeme veriť, že celá tá metodika sa mení len kvôli tomu, aby sme boli krajší, aby sme mali ten dlh menší. Ale vďaka novej metodike sa ten dlh eurozóny zníži zhruba o 2,5 možno maximálne 2,7 percenta. Čiže tá úroveň, ktorá je teraz asi 90 percent, sa zníži niekde na možno na 88 – 97,5. Viete, to je naozaj tak malá zmena, že hospodárenie tých štátov to nejakým spôsobom neovplyvní. Čiže naozaj ide skôr o nejaké aké spresňovanie metodiky a také zlepšovanie definície, že čo to vlastne je dlh a hrubý domáci produkt. Preto ako sa ekonomika vyvíja, ako je komplexnejšia, tak sa musí vyvíjať aj naše chápanie ekonomických javov."

Daniel Horňák: „A jedna z hlavných téz boja proti kríze a jej dôsledkom je znižovať zadlženie, aby nebolo neúnosné a rizikové. Z tohto pohľadu teda ako vy objektívne hodnotíte túto snahu, darí sa znižovať zadlženie v rámci Európy alebo konkrétne na Slovensku, alebo je to v podstate stále len niečo, o čom sa hovorí a nejaké reálne výsledky zatiaľ nevidieť?"

Vladimír Baláž: „V niektorých štátoch Európskej únie sa to darí znižovať, alebo prinajmenšom ten rast dlhu sa zastavil. Na Slovensku k tomu zastaveniu rastu dlhu by malo dôjsť pravdepodobne v budúcom roku a potom postupným znižovaním. Ja si naozaj nemyslím, že tá zmena metodiky výpočtu HDP a dlhu toto nejakým výrazným spôsobom ovplyvní."

Daniel Horňák: „A ako je to v ďalších krajinách, už aj mimo Európskej únie v rámci sledovania týchto štatistík. Vy ste hovorili, že sa to robí pravidelne a všade, a že tieto metodiky sa menia. Takže možno ako to vyzerá aj niekde inde."

Vladimír Baláž: „Áno, môžem vám povedať taký kuriózny príklad, máme krajinu ako je Nigéria, ktorá má takmer 200 miliónov obyvateľov, je to vlastne najväčší africký štát, tam sa tiež menila metodika a z roka na rok im ten HDP narástol takmer o sto percent, čo sa zdá až neuveriteľné. Sa potom zistilo, že oni kedysi, tí nigérijskí štatistici, ktorí zrejme nepatria k tomu, k tej elite vo svojom odbore, vôbec nezarátavali napríklad telekomunikačné a zábavné služby, ktoré v týchto vyspelých ekonomikách sa bežne do HDP zaratúvajú. Čiže naozaj všetky krajiny sa s väčším či menším úspechom snažia lepšie definovať ten HDP a potom ho aj nejakými exaktnejšími metódami viacej merať."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za zaujímavé informácie a prajem vám príjemný zvyšok dňa."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

Uverejnila:(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač