Projekty Univerzity Mateja Bela

05. 09. 2014

(02.09.2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/-)

Simona Frantová, moderátorka: "Leto je už za nami, pomaly ho strieda zelená jeseň a s ňou prichádza aj naša relácia Euroskop. Aj naďalej sa v nej budeme rozprávať o zaujímavých výskumných projektoch financovaných z eurofondov. Pozvanie do štúdia dnes prijal Marián Kosstolányi z Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie. A rovnako medzi nami vítam aj pani Beatu Kosovú, rektorku Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ešte raz vitajte."

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ SR: "Ďakujeme, dobrý deň."

Simona Frantová: "Pán Kostolányi, nie je to tak dávno, čo sme sa nevideli, ale predsa len pripomeňme našim divákom aspoň základné informácie o vašej agentúre. Vieme, že bola zriadená pre siedmimi rokmi. Čomu presne sa venuje?"

Marián Kostolányi: "Tak úloha agentúry ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom Ministerstva školstva bola a stále ešte je finančne zabezpečiť procesy zo štrukturálnych fondov a to pre dva operačné programy. Pre operačný program Vzdelávanie a pre operačný program Výskum a vývoj. Operačný program Vzdelávanie je financovaný z Európskeho sociálneho fondu a operačný program Výskum a vývoj je financovaný prostredníctvom Európskeho regionálneho rozvojového Fondu. Už som povedal, že agentúra je sprostredkovateľským orgánom, to znamená, že agentúra zabezpečuje dopytovo orientované projekty a riadiaci orgán implementuje národné projekty. Pod dopytovo orientovanými projektmi rozumieme projekty, kde agentúra vyhlasuje výzvy, kde oprávnený žiadatelia podávajú svoje projekty, ktoré sú potom procesom kontroly a hodnotením vyhodnotené a podľa poradia sa zmestia do určite finančnej čiastky, ktorá v tej výzve je alokovaná. A tieto potom agentúra implementuje spolu s prijímateľmi."

Simona Frantová: "Počas už spomínaných siedmich rokov ste vo vedecko-výskumnej oblasti prefinancovali takmer jednu miliardu eur. Zaujíma ma, koľko projektov ste z nej podporili?"

Marián Kostolányi: "Ako som už v predchádzajúcej odpovedi povedal, my vypisujeme dopytovo orientované projekty prostredníctvom výziev, kde sú takzvaní žiadatelia. Medzi oprávnených žiadateľov v operačnom programe Výskum a vývoj patria vysoké školy, vedecké inštitúcie typu súkromné aj verejné, vedecké ústavy, Slovenská akadémia vied a vysoké školy a univerzity. V rámci operačného programu bola v dopytovo orientovaných, to znamená prostredníctvom agentúry bolo implementovaných 446 projektov v celkovej hodnote 902 miliónov eur. Z týchto výziev najviac peňazí bolo poskytnutých výzve na organizačné, na zabezpečenie výskumu na univerzitách a to až v hodnote takmer 280 miliónov. Potom boli aplikovaný výskum pre súkromný sektor a aplikovaný výskum pre verejný sektor, infraštruktúra výskumu a vývoja a samozrejme centrá excelentnosti. A to bolo v tej celkovej sume 902 miliónov eur Som rád, že v rámci tejto našej relácie Euroskop sa vystriedali už jedenásti rektori a predseda Slovenskej akadémie vied. A som rád, že medzi nami môžeme privítať aj úspešného prijímateľa z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pani rektorku Kosovú, ktorá v súčasnosti zrealizovala a implementuje šesť projektov v celkovej hodnote 17,5 milióna eur."

Simona Frantová: "Samozrejme aj ja medzi nami pani rektorku vítam. Povedzte nám teda presnejšie, na čo ste eurofondy využili, na aké oblasti?"

Beata Kosová, rektorka Univerzity Mateja Bela: "Ja by som najprv povedala, že pre nás mali eurofondy nesmierny význam najmä v kontexte, v akom univerzita vznikla a pôsobím pretože v našom regióne temer okolo univerzity nemáme nejaký priemysel. Skoro tam nie sú výskumné centrá, teda opora o výskum je slabá. Potom pravdaže existujeme v priestoroch, ktoré nám boli dané k dispozícii po roku 1992, väčšinou staré. To znamená, že my sme využili túto príležitosť tých šesť projektov, ale ešte ďalšie dva z operačného programu Veda a výskum, kde sme partnermi a sedem projektov operačného programu Vzdelávanie najmä na to, aby sme kompletne dobudovali a modernizovali technologické a priestorové vybavenie univerzity pre výskumný, vzdelávací proces, ale aj pre služby študentom. Aby sme rekonštruovali niektoré objekty, zároveň aby sa nám podarilo zapojiť sa do medzinárodného výskumu a do medzinárodných mobilít, pretože keď nemáme infraštruktúru, tak potom nás nikto nechce zobrať do toho výskumu. No a ešte taká dosť veľká časť bola vlastne zlepšovanie kvality pedagogických a výskumných zamestnancov a rozvoj ich profesijných kompetencií. Taká masívna obnova materiálneho aj personálneho potenciálu univerzity nemá v našej histórii obdobu. A bez týchto fondov by sme si to vlastne nemohli dovoliť."

Simona Frantová: "Ako ste spomínali, viaceré projekty sa týkali práve modernizácii technológii a rekonštrukcie budov, ako tieto zmeny pani rektorka prispeli k zlepšeniu alebo k skvalitneniu vzdelávacieho procesu?"

Beata Kosová: "No tak treba povedať, že my sme predovšetkým spoločensko-vedná univerzita a ako taká spoločenské vedy, aj prírodné vedy, ktoré sú u nás, sú veľmi závislé od informačno-komunikačných technológií. Čiže jedna taká naša úloha bola komplexne vybaviť modernou technikou všetky učebne, keď hovorím všetky, myslím doslovne všetky počítačovými učebňami, videokonferenčnými miestnosťami a počítačovými centrami pre výskum všetkých súčastí univerzity. Potom integrovať informačné systémy, zosietiť všetky súčasti univerzity smerom do vnútra aj smerom navonok, wifi pokrytie kompletné aj internetizácia internátov. Aby sme toto mohli urobiť, ta sme potrebovali a to sme aj vybudovali takzvané dátové centrum alebo záložné dátové centrum. To dátové centrum umožňuje jednak ukladať veľké množstvo informácií aj z výskumu, zároveň umožňuje, aby naraz prebiehalo obrovské množstvo informácií, aj výpočtov napríklad vedeckých a zároveň umožňuje napojenie, že sa zo sveta k našim informačným systémom možno dostať, to znamená, keď sú naši výskumníci v zahraničí alebo študenti na Erasme, môžu pracovať v známom prostredí. Ďalšia taká oblasť bola, že sme sa spolu s troma technickými univerzitami a Slovenskou akadémiou vied stali súčasťou slovenského superpočítača. Máme vytvorené takzvané gridové centrum, je to centrum pre vysokovýkonné počítanie. A cez toto gridové centrum a tento veľký gridový klaster, je súčasťou medzinárodnej gridovej siete. To vysoko výkonné počítanie znamená, že to gridové centrum umožňuje využiť všetky počítače v tom klastri a zároveň robiť výpočty s obrovsky veľkými číslami, ja neviem, desať na dvadsiatu, ale aj s veľmi malinkými číslami, napríklad desať na mínus dvadsiatu. Čiže od globálnych ekonomických výpočtov až po nano technológie takpovediac. Napríklad teraz naši chemici počítajú chemické vlastnosti novovzniknutých zlúčenín, takých aké vlastne ešte ani neexistujú na tej úrovni molekulárnych väzieb. No a ešte jedna taká oblasť, to bol projekt na zabezpečenie environmentálneho a ekologického výskumu, teda vybavenie laboratórií. Tu sa nám podarilo vybaviť tri také pracovne. Jedna pracovňa, je to pracovňa pre meranie pracovného prostredia, teda hlučnosť, prašnosť. Potom je to také envirolaboratórium, kde sa meria chemické zloženie najmä kontaminovaného prostredia: pôdy, vody, ovzdušia, napríklad staré bane, tá zaťaženosť environmentálna sa tam dá merať. No a okrem toho je tam ešte laboratórium pre analýzu DNA."

Simona Frantová: "Pani rektorka, ešte v krátkosti spomeňme aj tú rekonštrukciu budov, čo všetko ste zveľaďovali, rekonštruovali?"

Beata Kosová: "No tak my sme pravdaže museli rekonštruovať všetky budovy, aj také menšie, aj väčšie budovy alebo ich miestnosti, kde je táto moderná technika, pretože to musí zodpovedať určitým normám. No a okrem toho takú veľkú budovateľskú akciu sme urobili, keď sme vymenili 4 300 okien, sklených tabuli a dverí na šiestich budovách univerzity, vrátane internátov, čím sme jednak vylepšili pracovné prostredie a vzdelávacie a výskumné prostredie učiteľov a študentov, jednak trošku estetizovali. No a zároveň sme ušetrili veľké množstvo energie, ktoré teraz môžeme použiť na tie spomínané gridové a počítačové centrá."

Simona Frantová: "Vďaka eurofondom ste vybudovali aj dve centrá excelentnosti. Spomeniem to, ktoré sa týka medzinárodného krízového riadenia. Pani rektorka, najskôr nám prosím vysvetlite, čo to v praxi znamená krízové riadenie, kde sa s ním môžeme stretnúť?"

Beata Kosová: "To medzinárodné krízové riadenie nastupuje vtedy, ak vznikne nejaká krízová situácia, do ktorej je zapojených viacero krajín. Napríklad povodeň cezhraničná, požiar, internetový útok alebo teroristický útok. Môže byť vojenská aj nevojenská pravdaže a vtedy musí zasadnúť krízový štáb. A ten krízový štáb je medzinárodný a má množstvo zložiek a ten krízový štáb musí niekto riadiť a musí to byť všetko v súlade, aby nedošlo pri tom riadení k zlyhaniu nejakého ľudského faktora a aby teda tá hrozba, či už je environmentálna, ekonomická, finančná, internetová mohla byť odstránená."

Simona Frantová: "Vráťme sa teraz ku konkrétnemu projektu, na čo bol zameraný, ako univerzite alebo skôr študentom pomohol?"

Beata Kosová: "No ten projekt, to je vlastne vytvorenie takého simulačného centra pochopiteľne založeného na informačno-komunikačných technológiách s viacerými konferenčnými miestnosťami pre zasadania krízových štábov. Je tam inštalovaný softvér, volá sa Kryma (?) a ten softvér umožňuje vytvárať, naši výskumníci to postupne vytvárajú celé také stratégie, komplexné stratégie rozhodnutí po jednotlivých krokoch a všetky postupy a rozhodnutia, ktoré je potrebné urobiť. Čiže ten softvér vedia akoby ten krízový štáb po jednotlivých krokoch, čo všetko je nutné spraviť, aby bola koordinácia všetkých zložiek. Čiže to centrum umožňuje jednak simulovať takéto situácie, umožňuje nácvik fyzických aj možno právnických osôb, ako sa majú zachovať v týchto krízových situáciách, čo majú robiť. No potom pravdaže poskytuje to veľké možnosti a už je aj záujem pre spoluprácu s inými krajinami, ale aj s ministerstvom zahraničných vecí, s ministerstvom obrany, NATO alebo orgánmi Európskej únie. No a pochopiteľne umožňuje aj nový študijný program bezpečnostné štúdia, k tomu výskum bezpečnosti a vlastne to vytváranie tých programových aplikácií a toho výskumu do praxe na jednotlivé krízové situácie."

Simona Frantová: "Pani rektorka, pred nami je ďalšie programovacie obdobie, viete už teraz povedať, na aké ďalšie výskumné oblasti by ste sa chceli zamerať?"

Beata Kosová: "No ja som už naznačila, že tým našim umiestnením sme tak v prevahe spoločenskovedná univerzita, máme len jednu prírodovednú fakultu, čiže my budeme využívať tú prioritu, ktorá je tá Jedna priorita, ktorá je v programe Horizont 2020 zameraná práve na tie globálne spoločenské problémy. My sme ako univerzita, ako Jedna z troch univerzít zastúpená v programovacích výboroch JPI programov, to je iniciatíva spoločného programovania výskumu a naša univerzita je v takej priorite alebo v takom programe, ktorý sa volá kultúrne dedičstvo a globálna zmena. No a tu sa môžeme veľmi dobre uplatniť, lebo tu ide o výskum toho, ako kyslé dažde ovplyvňujú naše historické pamiatky až po to, ako globálne problémy ovplyvňujú hospodárstvo, školstvo alebo sociálnu sféru."

Simona Frantová: "Tak dnešnú tému sme vyčerpali. Ja vám veľmi pekne ďakujem za cenné a veľmi zaujímavé informácie. Dovidenia."

Beata Kosová: "Dovidenia."

Marián Kostolányi: "Dovidenia."

Simona Frantová: "Ak vás niektorá z našich tém zaujala, vaše otázky nám neváhajte posielať na emailovú adresu euroskop@ta3.com. Už budúci týždeň sa na vás teším pri hodnotení projektov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Zatiaľ sa majte pekne. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
projekty, vysoké školy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač