Výskumné projekty SZU v Bratislave

19. 09. 2014

(16. 09. 2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/‑)logo Televízie TA3

Simona Frantová, moderátorka: „Cukrovka je choroba, ktorá nie je až taká sladká. Veľkou nádejou pre diabetikov sú kmeňovú bunky, ktoré zachránili nie jedného pacienta pred amputáciu nôh. Ich účinky študoval vedecký tím Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Aj o tomto zaujímavom projekte sa budeme rozprávať v dnešnej relácii. Vitajte. V našom štúdiu vítam prorektora pre vedu a výskum Martina Gajdoša a našim stálym hosťom je Marián Kostolányi z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Ešte raz vitajte."


Martin Gajdoš, prorektor pre vedu a výskum Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave: „Dobrý deň."

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Dobrý deň."


Simona Frantová: „Pán prorektor, mnohých pacientov a predovšetkým diabetikov zrejme naša dnešná téma zaujme. Začnime termínom kritická končatinová ischémia. Čo je to za ochorenie?"


Martin Gajdoš: „Ak dovolíte, kým odpoviem na túto otázku, ešte jednu poznámku k úvodu. Na riešení projektu sa okrem Slovenskej zdravotníckej univerzity podieľali aj ďalšie tri pracoviská. Slovenská zdravotnícka univerzita zabezpečovala celkový manažment projektu a špeciálne laboratórne vyšetrenia. Zodpovedná za túto časť bola doktorka Valachovičová. Primár Juraj Maďarič, ktorý reprezentoval jednak Slovenskú zdravotnícku univerzitu, jednak Národný ústav srdcových chorôb bol vlastne takým otcom celej tejto myšlienky a bol hlavným riešiteľom a bol zodpovedný za celú klinickú časť tohto pokusu. A musíme spomenúť aj docenta Altanera zo Slovenskej akadémie vied a docenta Mistríka z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorí boli zodpovední za spracovanie a prípravu kmeňových buniek. No a teraz už k spomínanej kritickej končatinovej ischémii. Kritická končatinová ischémia pretavuje určitý súbor príznakov, ktoré vznikajú pri postupnom upchávaní, respektíve úplnom upchaní tepnového systému dolných končatín. To vedie k tomu, že tkanivá dolných končatín nie sú dostatočne prekrvené, nemajú dostatok výživy, kyslíka a vznikajú určité klinické príznaky a problémy. Takými prvými problémami sú poruchy chôdze v zmysle, že najprv pri intenzívnej chôdzi vznikajú bolesti dolných končatín. Neskôr tieto bolesti vznikajú aj pri takej ľahkej chôdzi už po niekoľkých metroch. A nakoniec sú tieto bolesti aj kľudové. Ale čo je ešte horšie, tá nedostatočná výživa vedie k tomu, že dochádza k odumieraniu určitých tkanív na dolných končatinách. Môže vzniknúť až gangréna. A toto je už potom už riešiteľné bohužiaľ len amputáciou. No a čo ja najhoršie, keď sa tento stav neriešiť, tie amputácie sa opakujú a pacient môže stratiť celú končatinu alebo aj obidve končatiny. Príčinou tohto stavu býva ateroskleróza. No a prečo ste spomínali diabetikov? Preto, že cukrovka je závažný rizikový faktor aterosklerózy a práve pacienti s cukrovkou sú najčastejšie postihnutí týmto tepnovým ochorením. Samozrejme treba povedať, že máme určité možnosti riešenia, ale v týchto konečných štádiách medikamenty už prakticky nezaberajú, potrebujeme obnoviť prietok krvi. To sa deje buď katetrizačne alebo operáciou takzvaným bajpasom, kedy tú zúžené miesta sa obíde našitím cievnej spojky. Samozrejme treba povedať, že úspešní bývame nie vždy. Niekedy len čiastočne a u časti pacientov nemôžeme tento zákrok urobiť. No a tu hľadáme nejaké iné možnosti, iné alternatívy, ako týmto pacientom pomôcť."


Simona Frantová: „Práve preto univerzita zrealizovala výskumný projekt, do ktorého sa zapojilo 70 pacientov, aký je výsledok celého tohto experimentu?"


Martin Gajdoš: „V predloženom projekte riešitelia klinicky testovali nádejnú alternatívnu liečbu, teda podávanie kmeňových buniek do tých postihnutých miest. Kmeňové bunky získali z kostnej drene tých vlastných pacientov. A potom tie kmeňové bunky po určitom spracovaní sa podali buď priamo do tej poškodenej lézie, ak tam bola ešte nejaké priechodnosť ciev, tak sa podali cez tú spomínanú cievu. Ten princíp je asi v tom, že kmeňová bunka je určitá zárodočná bunka, ktorá keď sa dostane na správne miesto, tak vystimuluje tvorbu nových tkanív. V tomto prípade krvných vlásočníc a samozrejme, keď tu začnú rásť a množiť sa krvné vlásočnice, zlepší sa to prekrvenie. Ako ste spomínali, v projekte bolo 70 takýchto pacientov, tí pacienti boli v kritickej končatinovej ischémii, to je prvá záležitosť, nezaberala u nich žiadna konzervatívna liečba a nebolo u nich možné urobiť tie zákroky, ktoré by obnovili ten krvný prietok. Preto im boli podané tieto kmeňové bunky a po šiestich mesiacoch sa sledoval efekt liečby. Ukázalo sa, že u viac ako 70 percent pacientov došlo k zastaveniu toho patologického procesu a títo pacienti sa vyhli amputácii. Máme už aj výsledky po roku, ktoré potvrdili tieto výsledky a prakticky skoro u všetkých týchto pacientov ten efekt pretrvával aj po roku."

Simona Frantová: „Tak ak to správne počítam, tak z toho pôvodného experimentu viac ako 50 pacientov ste zachránili pred amputáciou nôh. Dá sa predpokladať, že takýto postup sa stane v budúcnosti štandardnou liečbou?"


Martin Gajdoš: „Myslím si, že áno. Keď vychádzame z tohto experimentu, ale aj viacerých experimentov, ktoré sa robia na renomovaných zahraničných pracoviskách a klinikách, v podstate výsledky všetkých týchto štúdií a experimentov tvoria akúsi mozaiku, ktorá by nám mala povedať, že naozaj tento prístup prináša pacientom obrovský benefit. Samozrejme, kým to príde do bežnej klinickej praxe, ešte to chvíľočku bude trvať, lebo je potrebné nájsť v podstate odpovede na ďalšie otázky. Spomeniem teda len niektoré. Napríklad či nepodávať opakovane tie kmeňové bunky. V Našom experimente sa podarí len raz. Predpoklad, keď to podáte opakovane, že ten efekt bude výraznejší. Alebo ďalšia vec, či by nemohol byť darca niekto iný. Tí pacienti sú väčšinou starší, majú rôzne ochorenia, ktoré tie kmeňové bunky môžu trošku tlmiť a nemusia mať taký potenciál, ako bunky, ktoré by sme získali od zdravých pacientov. A takýchto problémov a otázok je teda pomerne dosť ešte a budú sa musieť vyriešiť vo veľkých štúdiách, kde to budeme robiť nie na desiatkach ale na stovkách alebo tisícoch pacientov."


Simona Frantová: „Zatiaľ sú to ale pozitívne medicínske výsledky aj vďaka eurofondom. Pán Kostolányi, aké ďalšie projekty, agentúra podporila?"


Marián Kostolányi: „Teší ma, že mimoriadne dôležité a pozitívne výsledky v oblasti zdravia človeka boli dosiahnuté pomocou finančnej podpory z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom poskytovateľa nenávratného finančného príspevku, to jest našej agentúry ministerstva školstva. Toto je jeden z mnohých, ale o to významnejších prínosov a príkladov z praxe, kde sa nenávratný finančný prostriedok odzrkadlil aj na verejnosti a to hlavne medzi pacientmi. Projekt, o ktorom pán prorektor hovoril je v opatreniach prenosom poznatkov výskumnej činnosti do praxe, kde tento projekt bol financovaný výškou takmer pol milióna eur. Okrem tohto projektu majú ešte z tohto opatrenia prenosu poznatkov z výskumu do praxe aj projekt, ktorý sa zaoberal výskumom zdravotných efektov rastlinnej potravy a možnosti redukcie zdravotných rizík. Jednoducho povedané, skupina vedcov skúmala dopad na človeka pri prijímaní potravy. Okrem týchto projektov mali ešte jeden projekt, ktorý zriadil centrum excelentnosti. A celkovo mali šesť projektov v celkovej hodnote do 15,5 milióna eur, kde zvyšné tri projekty boli v hodnote takmer 11,5 milióna eur a zaoberali sa infraštruktúrou Slovenskej zdravotnej univerzity a informačno‑komunikačných technológii."


Simona Frantová: „A čo univerzita konkrétne z tejto sumy zrekonštruovala?"


Marián Kostolányi: „Najviditeľnejšie investície, ktoré sa pretavili do rozsiahlej rekonštrukcie polyfunkčného objektu v Banskej Bystrici, ktorí slúži študentom nielen na vzdelávanie, ale aj na ubytovanie. Zabezpečila sa rekonštrukcia vstupnej sály, prednáškových miestností a v aule sa zabezpečil komfort pre návštevníkov prostredníctvom komunikácie, telemostov a tlmočenia a práve táto aula sa stala miestnosťou, kde je špičkové vybavenie technológií na to, aby ten telemost bol zabezpečený, aj iné špičkové technológie, ktoré slúžia na prednášky, semináre, konferencie. Týmto telemostom je možné priamy prenos z chirurgického zákroku z operácie z kliniky Slovenskej zdravotnej univerzity alebo z iných nemocníc v rámci Slovenska alebo Európy na obrazovku pre študentov aj pre širokú verejnosť. Samozrejme v rámci rekonštrukcie tohto objektu sa dal aj priestor pre organizovanie dôležitých medzinárodných aj domácich kongresov, konferencií a iných podujatí vedeckého a vzdelávacieho procesu. Ešte samozrejme tieto stretnutia sa mali za to, aby sa zvýšila spolupráca medzi vysokoškolskými profesormi a vedeckými pracovníkmi nielen na vnútornej ale aj medzinárodnej úrovni."


Simona Frantová: „Pán Gajdoš, nahliadnime trošku aj do budúcnosti, ktoré ďalšie oblasti medicíny sú pre univerzitu zaujímavé, kde si viete predstaviť realizovanie nejakých ďalších výskumov?"


Martin Gajdoš: „Ďalšie výskumné smerovanie univerzity vychádza z troch hlavných podmienok. Po prvé, je to tradícia výskumu a získané skúsenosti na našej univerzite. Tu treba povedať, že máme veľmi kvalitné výstupy z projektov a výskumných úloh, ktoré boli zamerané na výskum v environmentálnom zdraví. To znamená, skúmali sme vplyv faktorov životného prostredia na zdravie človeka aj populácie. Keď to rozmením na drobné, tak veľmi dobré výsledky sme dosiahli pri sledovaní fyzikálnych faktorov, ich vplyvu na zdravie človeka, to je žiarenie, prachové častice a tak ďalej. Veľmi, veľmi silní sme pri sledovaní chemických faktorov. To sú rôzne toxíny, ja spomeniem polychlórované bifenyly, dioxíny a ťažké kovy, ktorými je znečistené životné prostredie aj na Slovensku. Ďalej sem patria bioaktívne látky v potravinách. Teraz taká moderná téma geneticky modifikované potraviny, tak isto riešime dva projekty a chceme ich riešiť ďalej. Veľmi zaujímavé sú projekty, ktoré sme riešili a boli zamerané na bezpečnosť nanočastíc. Takže to je tá prvá záležitosť. Samozrejme výrazne chceme rozvinúť aj projekty, ktoré sa budú týkať priamo klinického výskumu. Zameraný budeme najmä na civilizačné ochorenia ako je ateroskleróza a osteoporóza. Ďalším predpokladom je medzinárodná spolupráca, ktorú máme veľmi rozvinutú, vyplýva to z riešených projektov v minulosti a tretím takým základným predpokladom je vlastne technické a prístrojové vybavenie. A zase spomeniem projekt centrum excelentnosti environmentálneho zdravia, ktorý nám pomohol pri vybavení sa špičkovými prístrojmi, ktoré už používame aj vo vede a výskume."


Simona Frantová: „Páni, ja vám ďakujem za cenné informácie a prajem ešte veľa úspechov. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

 

Kľúčové slová:
biologické vedy, zdravotné vedy

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

Tlač