Rozhovor s novým predsedom SAV prof. P. Šajgalíkom

15. 01. 2015

Televízna stanica TA 3_logo(07. 01 .2015; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 2/4; Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „Naším prvým hosťom je dnes čerstvý, nový predseda Slovenskej akadémie vied, profesor Pavol Šajgalík. Dobrý večer."

prof. Pavol Šajgalík, zvolený predseda SAV (hosť v štúdiu): „Dobrý večer prajem."

Peter Bielik: „V prvom rade mi dovoľte, aby som vám zagratuloval k zvoleniu. Je tam ešte tá podmienka, o ktorej som hovoril, že vás musí vymenovať prezident Slovenskej republiky, ale to je v tejto situácii dosť pravdepodobné, dovolím si takéto svoje tvrdenie predostrieť. Otázkou však je, že či vám mám vôbec k čomu gratulovať, ten stav slovenskej vedy a výskumu nie je zďaleka ideálny, je teda tá gratulácia namieste?"

prof. Pavol Šajgalík: „Veľmi presne ste to pomenovali. Keby som sa mal vyjadriť, tak možno jedno oko sa smeje a druhé plače. Tých dôvodov prečo je to tak je viacero. Ten prvý, ktorý je určite vážny, vlastne nastupujem ako kandidát alebo potenciálny predseda Slovenskej akadémie vied v období, keď ten predošlý odišiel neštandardným spôsobom, čo je prvá vec, ktorá je veľmi vážna a považujem ju naozaj za veľmi vážnu a vlastne to aj spôsobilo istý rozkol v Slovenskej akadémii vied, lebo tam je viacero názorov na to, ako to bolo urobené a prečo, takže toto je prvá vážna vec. Druhá vážna vec je to, že Slovenská akadémia vied nastupuje do tohto roku s rozpočtom, ktorý je, teda keď už nič iné, tak o 2 milióny menší ako bol vlani. Tretia vážna vec, ktorú ja považujem za vážnu, je stále otvorené financovanie agentúry pre podporu výskumu a vývoja, ktorá je vlastne naším druhým zdrojom financií pre naše ústavy a pokiaľ sa nepodarí vyriešiť problém s jej rozpočtom, tak budeme mať aj my problém s čerpaním týchto prostriedkov. Čiže ten okruh problémov, ktoré nás čakajú je veľký, aha, a to som ešte zabudol povedať, že nás čaká v tomto roku aj transformácia na verejné výskumné inštitúcie, čo je proces, ktorý je tiež komplikovaný a prináša množstvo otvorených problémov."

Peter Bielik: „Tak ale ste známy ako pomerne dynamický, zásadový človek, ktorý sa nevyhýba problémom, takže zrejme sa k nim postavíte čelom. Ja sa ešte vrátim k tomu čo ste uviedli na úvod. Dôvodmi na odvolanie bývalého predsedu Jaromíra Pastoreka, aspoň teda tými, ktoré sme mali  možnosť zaznamenať, koniec koncov bol naším hosťom spolu ešte s vtedajším ministrom školstva Petrom Pellegrinim v Téme dňa, bolo nedostatočné úsilie pri rokovaní o rozpočte a zlá komunikácia v rámci tej vedeckej obce. Stotožňujete sa s takýmito výhradami?"

prof. Pavol Šajgalík: „Ak dovolíte, nerád by som sa vyjadroval k svojmu kolegovi, s ktorým som strávil jeden a pol roku v predsedníctve, na druhej strane pán Pastorek ostáva zamestnancom SAV, čiže naďalej je mojím kolegom, je to vynikajúci vedec, vážim si ho ako odborníka. Samozrejme nemôžem povedať, že sme vždy mali iba súlad v našich rokovaniach, isteže aj často to iskrilo, ale ak dovolíte, na tú otázku nebudem odpovedať."

Peter Bielik: „V poriadku, opýtam sa trocha inak. Spomínali ste financie ako jeden z problémov, ale tie peniaze sú vždy až na prvom mieste ako sa hovorí. Pôsobili ste doteraz ako podpredseda pre ekonomiku, nemohli ste tie financie riešiť aj z tejto pozície?"

prof. Pavol Šajgalík: „Veľmi ste ma dotlačili k vyjadreniu, ktoré som pôvodne nechcel povedať. Napríklad to bola jedna z vecí, kde sme sa s pánom predsedom nedohodli, pretože túto agendu si ako keby vyhradil pre seba a aj bral za ňu zodpovednosť a rozpočet, vždy nám hovoril, že on vybaví. Čiže aj moja funkcia podpredsedu pre ekonomiku z tohto pohľadu bola nie veľmi významná a kolegovia alebo členovia snemu SAV to aj tak vyhodnotili."

Peter Bielik: „Jeden z tých problémov, už som spomínal ten rozhovor, ktorý som viedol s pánom Pellegrinim a s pánom Pastorekom, ktorý oni pomenovali a vtedy tu o tom vznikla aj istá diskusia, je tých 8 miliónov eur, ktoré nakoniec mali vyriešiť problém financovania, pretože to si Bratislavčania pamätáme, tu boli už aj mítingy, demonštrácie vedcov obávajúcich sa o svoje pracovné miesta, niečo podobné sa dialo aj v tej známej hvezdárni, v tom Astronomickom ústave ďalej na Slovensku, nakoniec toto mal byť ten kompromis, 8 miliónov teda že by malo pokryť vlastne tieto problematiky a tieto nedostatky. Vyriešila sa tým hrozba možného prepúšťania v Slovenskej akadémii vied?"

prof. Pavol Šajgalík: „Áno, do významnej miery áno, by som dokonca povedal, že hrozba nejakého masívneho prepúšťania nehrozí, ale tak ako som povedal v úvode relácie, vlastne my sme vyriešili hrozbu prepúšťania, ale vyprázdnili sme zdroje pre výskum, ktoré teda akadémia z agentúry pre výskum a vývoj čerpala. Ak si dobre pamätám, tak štatisticky 30 % zdrojov všetkých, ktoré v tej agentúre bývali, získavala Slovenská akadémia vied v súťaži, čiže tieto zdroje nám určite budú chýbať."

Peter Bielik: „Ako je to vlastne s tým celkovým financovaním, pretože na jednej strane pozeráme sa aj do dnešných agentúrnych správ, už si teraz nepamätám ktorý z tých ústavov vyčerpal z eurofondov milióny eur. Potom vidíme, že niekde chýbajú vôbec základné peniaze na základné platy. Ako tomu môže bežný človek rozumieť, mohli by ste nám to nejako objasniť?"

prof. Pavol Šajgalík: „Samozrejme, áno. Je chybou politika, ktorá sa prijala za posledné roky, že keďže máme eurofondy, ktoré sú naozaj v nebývalej výške, že vyriešia problém financovania vedy. Sú to prostriedky, ktoré sú predovšetkým určené na infraštruktúru, to znamená môžete si kúpiť novú prístrojovú techniku, môžete si zušľachtiť svoje prostredie teda potrebné k tej novej technike, môžete, dokonca máme nové vedecké parky, môžete si vybudovať nový park, čiže dostanete novú budovu, ale toto vám nerieši problém toho, že na tých prístrojoch, ktoré kúpite, musíte riešiť vedecké problémy. Tie problémy sú nie financované z peňazí štrukturálnych fondov, ale práve na to slúžia povedzme Agentúra pre výskum a vývoj, alebo európske projekty, čiže vy potrebujete získať dodatočné zdroje, ktoré vám umožnia tie prístroje využívať. Tá tretia strana tej mince je, vy k tomu potrebujete aj kvalifikovaný personál, čo v našom prípade väčšinou sú doktorandi, ktorí jednak musia byť veľmi vyspelí a veľmi dobre vzdelaní a na druhej strane vy ich  musíte niečím pritiahnuť a teda musíte im ponúknuť podmienky, teda nielen tie podmienky výskumné, ale aj materiálne, aby boli ochotní za tie peniaze robiť a svoje teda vedomosti odovzdávať. Čiže je to zložitejší problém. Štrukturálne fondy sú časť, ktorá je nevyhnutná, lebo potrebujete to železo, ten hardvér, na čom budete robiť, ale k tomu potrebujete ľudí a tú vedeckú problematiku."

Peter Bielik: „A z tých štrukturálnych fondov nie je možné dávať platy."

prof. Pavol Šajgalík: „Je možné dávať platy v obmedzenom režime, môžete  zaplatiť obslužný personál na dobu povedzme existencie toho projektu, ale keď si predstavíte, že to programovacie obdobie povedzme bolo 4 alebo 5 rokov, to je jedno, čiže vy musíte prejsť procesom získania toho projektu, potom musíte prejsť procesom nákupu tej prístrojovej techniky, no a potom môžete zmysluplne k tomu niekoho postaviť, čiže z tých 4 alebo 5 rokov sa vám ten mzdový fond scvrkne na nejaké 2 roky. Skúste nájsť človeka, ktorému garantujete jeho mzdu 2 roky, aj musí byť ešte vysoko kvalifikovaný, musí tomu rozumieť. Čiže toto sú všetko problémy, ktoré máme."

Peter Bielik: „Takže stále nám z tohto pohľadu aj hrozí ten odliv mozgov do zahraničia, kde ich lepšie zaplatia."

prof. Pavol Šajgalík: „Ten tu už nastal pred asi 3 alebo 4 rokmi, Juhomoravský kraj získal veľký projekt na financovanie výskumníkov, mladých výskumníkov, či už doktorandov, alebo my to voláme postdocov, čiže tí, ktorí sú tesne po ukončení doktorandúry, kde im ponúkali platy na úrovni 2 000
EUR. Brno od Bratislavy je veľmi blízko vzdialené a mnohí aj zamestnanci ústavu, z ktorého ja pochádzam, jednoducho túto možnosť využili a ani nemusia bývať v Brne, dochádzajú vlakom."

Peter Bielik: „Tak sa teraz opýtam vás, čo je vaša motivácia, ste vedcom roka, myslím v roku 2006, pôsobíte na Ústave anorganickej chémie, pôsobíte na Slovenskej technickej univerzita, Trenčianskej univerzita, čo vás drží na Slovensku? S touto kvalifikáciou by ste mohli mať úspech aj inde."

prof. Pavol Šajgalík: „Máte pravdu. Na to poviem ešte jednu perličku, nedávno som sa vrátil z Číny a Čína otvorila veľký program nákupu starých ľudí, teda respektíve profesorov, vo vekovom diapazóne od 50 do 70 rokov a teda tie podmienky financovania sú naozaj výhodné. No ale vrátim sa späť, čo mňa tu drží, podľa mňa je úplne prirodzené, že človek, ktorý sa tu narodil, má k tejto krajine vzťah, tak sa snaží, aby táto krajina nejakým spôsobom prosperovala. Ja som sa tu naučil veľa, bol som v zahraničí istý čas a keď som sa vrátil sem, tak mojou ambíciou bolo vybudovať také pracovisko ako som videl v zahraničí a to je moja veľmi silná motivácia a rozhodne nie je možné, aby všetci odišli do zahraničia a ani nie je možné, aby všetci ľudia pristupovali k tejto krajine tak, že nám je jedno aké je tu školstvo, aká je tu veda, aký je tu výskum, my si svoje deti dáme študovať do zahraničia, to tiež nie je riešenie. Čiže my potrebujeme v tejto krajine vybudovať silnú vedeckú komunitu, ktorá bude mať vplyv na vysoké školstvo a aj na výsledky vedy."

Peter Bielik: „Prehovoril patriot, ďakujem pekne. Zdá sa niekedy v tých našich diskusiách, teraz nemyslím len s vami, ale povedzme aj s predstaviteľmi priemyslu, s predstaviteľmi ministerstva školstva, ďalšími ľuďmi, ktorí majú k tomu čo povedať, samozrejme do toho patria aj tie agentúry, ktoré ste spomínali a podobne, že to riešenie je pomerne jednoduché, v podstate by asi bolo potrebné prepojiť viac ten biznis, priemysel, výrobu  s vedeckým výskumom. Koniec koncov ten vedecký výskum vždy bol takým stimulom na to, aby sa vyrábali nové veci, ktorých sa viac predá, pretože ľudia ich chcú, lebo sú nové a uľahčujú im život a tak ďalej. Podľa prepočtov nie je u nás problém v tom, že by veda dostávala málo peňazí z verejných zdrojov a teraz pravdepodobne sa to trošku kryje aj s tými eurofondmi a je to trocha zavádzajúce, ale v podstate na počet je naša veda z verejných zdrojov financovaní povedzme ako v Luxembursku, čo je teda obrovský rozdiel čo sa týka možných možností financovania medzi nami a touto krajinou. Nedostatky vo financovaní sú najmä na strane súkromného sektora, jednoducho ten súkromný sektor keď si zoberiem fínsku  Nokiu, ktorá bohužiaľ teraz už je v problémoch, ale dokázala dať 16 miliárd za jeden rok na vedu a výskum, tak u nás takýchto nadšencov vedeckých nemáme. Ako by ste to chceli zmeniť?"

prof. Pavol Šajgalík: „Začnem trošku zoširoka. Je to v chápaní vedy ako nástroja na biznis, na odovzdávanie výsledkov či už do priemyselnej, ale nazývajme to hospodárskej praxe. Poviem taký príklad, kedysi dávno pán de Broglie študoval elektrón a napísal rovnicu, ktorá ukázala, že elektrón mu duálny charakter, že to nie je len častica, ale má aj vlnový charakter. A na základe tohto objavu, ktorý z dnešného pohľadu mnohých ľudí, ktorí to hodnotia, sa ten pán hral a bolo to úplne bezvýznamné, ale na základe tohto objavu my máme elektrónové mikroskopy, ktoré dneska sú bežné a v každej prevádzke sa tie elektrónové mikroskopy používajú pri štúdiu kvality výrobkov a neviem čoho ešte. Čiže to je iba taký príklad, že tá cesta od toho akéhosi objavu k jeho realizácii môže byť aj dlhá, môže byť aj zložitá a my ešte nemáme kultúru toho charakteru, pretože mnoho ľudí si myslí, že keď dneska investujem do vedy korunu, alebo teda euro, tak zajtra by som z nej chcel mať dve a takto to teda bohužiaľ vo svete nefunguje a tie vyspelé krajiny preto dávajú taký veľký objem prostriedkov aj do základného výskumu a možno predovšetkým do základného výskumu, že oni nevedia čo a kde, ale sú si istí, že niečo sa objaví, ktoré bude potom komerčne schopné na seba zarobiť a teda financovať povedzme aj ten ďalší výskum. Čiže my sme na začiatku tej cesty, teraz vláda prijala, však bolo to cez médiá, stimuly na odpočet dane pre súkromné firmy, ktoré investujú do vedy, je to veľký krok vpred, uvidíme čo to prinesie, ale je to smerom k tomu, že, je to krok smerom k tomu, že ten podiel súkromných financií do vedy by sa mal zvýšiť. Druhý problém, ktorý máme čo sa týka súkromných financií do vedy v Slovenskej republike je to, že veľké množstvo priemyslu nie je v slovenských rukách, je to v zahraničných rukách a tieto firmy, samozrejme už sa objavujú prvé lastovičky, ale tieto firmy väčšinou si výskum realizujú v svojich domovských krajinách, pretože je to akési kultúrne dedičstvo tej krajiny, odkiaľ pochádzajú a nechcú to pustiť do zahraničia."

Peter Bielik: „Tie lastovičky, ktoré ste spomínali, sú u nás najmä napríklad v automobilovom priemysle."

prof. Pavol Šajgalík: „Áno, áno."

Peter Bielik: „Fabriky, ktoré sú na Slovensku, napríklad Volkswagen bol vyhodnotený ako najlepšia v celkom tom koncerne a fungujú tam naozaj neuveriteľné veci, ako samohybné vozíky, ktoré už sú produktom slovenských vedcov a podobne, to znamená už to vyzerá naozaj ako zo science fiction filmu a pritom to produkuje úžasné množstvo automobilov a koniec koncov toto je aj priemysel, ktorý sa v poslednom čase hýbe oveľa ďalej, takže asi by bolo dobre, keby aj ostatné sektory na to nadviazali. Skúsim ešte inú tému. Ako novinári sme si samozrejme nemohli nevšimnúť krátko pred práve dnešným hlasovaním, to sú dni, bol zverejnený list bývalého ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorý napísal, že len nové voľby predsedníctva a snemu SAV môžu vytvoriť z akadémie opäť váženú inštitúciu aj v očiach politikov a širokej verejnosti. Vy ste spomínali bývalého predsedu, ak sa nemýlim, on je stále ešte aj členom snemu."

prof. Pavol Šajgalík: „Členom predsedníctva."

Peter Bielik: „Členom predsedníctva, ďakujem pekne, sú tam teda ďalší ľudia. Zmenil sa v podstate alebo keď pán prezident Kiska vás vymenuje, zmení sa predseda, to ostatné ako keby zostalo zachované, alebo sa mýlim, budú aj tam zmeny?"

prof. Pavol Šajgalík: „Takto, čo sa týka predsedníctva, tam to musím upresniť, pán predseda Pastorek v ten deň, kde padol návrh na jeho odvolanie, on aj písomne rezignoval na svoju funkciu v predsedníctve SAV, dneska je nie celkom jasný právny názor, že či tá účinnosť tej rezignácie nastane až momentom, keď ho pán prezident odvolá, alebo teda nadobudlo to právnu účinnosť v momente podania toho listu. Sú rôzne právne názory, ja nie som právnik a nerád by som sa ani k jednému z nich prikláňal."

Peter Bielik: „To je otázka zrejme kvóra, podľa ktorého sa teda malo hlasovať, či z akého počtu členov."

prof. Pavol Šajgalík: „Z akého počtu členov predsedníctva, hej a teraz k tej druhej otázke čo sa týka snemu, snem je náš parlament, ktorý je samosprávny, najvyšší samosprávny orgán, ktorý dneska sa zaoberal aj touto otázkou, že či treba odvolať celé predsedníctvo, či stačí v tomto kroku menovať nového predsedu. Po dlhej diskusii a hlasovaní to dopadlo tak, že dneska snem zvolil nového predsedu, ešte bude v januári druhé zasadnutie nášho snemu, kde sa budú venovať individuálne jednotlivým členom predsedníctva, či získajú alebo nezískajú ich dôveru."

Peter Bielik: „A v sneme môže dôjsť k nejakým zmenám?"

prof. Pavol Šajgalík: „No a snem, snem sám o sebe má funkčné obdobie 4 roky a musel by sa sám rozpustiť, lebo my nemáme vyšší orgán ako je snem a snem k tomuto kroku teda myslím si, že má veľmi ďaleko."

Peter Bielik: „ Veľmi pekne ďakujem za to, že ste si takto čerstvo našli čas pre divákov televízie TA3. Určite ich zaujalo kto bude viesť našu vedu a výskum, opäť za predpokladu, ak vás prezident Kiska vymenuje. Budem veľmi rád, keď sa stretneme v niektorej z ďalších Tém dňa."

prof. Pavol Šajgalík: „Ďakujem veľmi pekne za pozvanie a prajem pekný večer."

Peter Bielik: „Aj vám príjemný večer."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač