Nepôvodné rastliny Slovenska
Tému Nepôvodné rastliny Slovenska priblížil vo svojej prednáške v Bratislavskej vedeckej cukrárni hosť, RNDr. Pavol Mereďa, PhD., ktorý vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia, špecializácia botanika. Od roku 2003 pracuje v Botanickom ústave SAV v Bratislave, kde sa stal v roku 2012 vedúcim Oddelenia taxonómie vyšších rastlín. Podujatie sa uskutočnilo dňa 20. 10. 2015 v Centre vedecko-technických informácií SR.
Nepôvodná rastlina je rastlina, ktorá sa na určité územie dostala vďaka priamemu alebo nepriamemu vplyvu človeka. Čiže je to rastlinný druh, ktorý sa u nás nevyskytuje bežne. Tieto rastliny patria však medzi trvalú súčasť našej prírody.
Medzi súčasné trendy vplývajúce na rastlinstvo (flóru) patrí množstvo rôznych faktorov. Je to veľký presun dopravných prostriedkov, tovarov a ľudí, postupný zánik prirodzených (geografických) hraníc, stavebné aktivity, ale aj globálne otepľovanie. Živé organizmy sa čoraz viac presúvajú z juhu na sever a z nížin do hôr, čo samozrejme ovplyvňuje našu flóru. Mnohokrát sú to invázne organizmy, ktoré majú schopnosť prežívať nepriaznivé obdobie (sucho, záplavy, nevhodné podmienky na klíčenie), majú vysokú rozmnožovaciu schopnosť a za pomoci účinných mechanizmov rozširovania akými sú aj vietor, alebo voda, po ktorej sú schopné plávať a hlavne nemajú prirodzených nepriateľov.
Na Slovensku vo voľnej prírode sa nachádza 4286 druhov, poddruhov a krížencov vyšších rastlín. Pôvodných rastlín je 78 %, nepôvodných 21, 5 % a zvyšok 0,5 % tvoria rastliny nejasného pôvodu.
Z nepôvodných rastlín tvoria malé percento aj invázne rastliny (3,3 %)
Negatívne vplyvy nepôvodných rastlín sú hlavne environmentálne, t. j. vytláčajú domáce druhy z ich prirodzených biotopov, čím narušujú rovnováhu ekosystémov a menia aj vzhľad krajiny. Zo zdravotného hľadiska sú zdrojom alergénneho peľu, obsahujú toxické látky a sú hostiteľmi nových škodcov. Nezanedbateľný je aj ekonomický dopad, ako úhyn dobytka, znížené výnosy krmovín a v neposlednom rade aj náklady na liečenie alergikov a odstraňovanie rastlín.
Autor prednášky podrobne zoznámil študentov z rôznymi spôsobmi šírenia nepôvodných rastlín, a históriou šírenia. Napríklad po objavení Ameriky sa k nám doviezol agát biely, slnečnica ročná, kukurica siata, ľuľok zemiakový (zemiak), rajčiak jedlý (rajčina) fazuľa záhradná a iné. Expanzia Rímskej ríše k nášmu územiu sa viaže k začiatkom vinohradníctva, takže rozšírilo sa pestovanie hrozna a pestovanie stredomorských rastlín.
Sťahovanie národov v 4. až 6. storočie n. l., migrácia celých kmeňov obyvateľstva spolu so zvieratami a osobnými potrebami zavlieklo najmä rastlinstvo z čiernomorských stepí. Zakladanie kláštorných a hradných záhrad v rannom až vrcholnom stredoveku prinieslo pestovanie liečivých, okrasných a úžitkových rastlín ako sú: chren dedinský, mrkva obyčajná siata, orech vlašský, slivka domáca, broskyňa obyčajná.
Pôvod cudzokrajných rastlín rozdelených podľa kontinentov znázorňuje obrázok vpravo.
Najviac nepôvodných rastlín sa nachádza v mestách a obciach, v okolí ciest a železníc, na brehoch riek, v lužných lesoch a na opustených poliach a skládkach.
Najmenej nepôvodných rastlín sa vyskytuje vo vysokohorských spoločenstvách ale nad 1300 m n. m. sa zatiaľ žiadna nepôvodná rastlina nevyskytla. Ako príčina sa udáva aj to, že v týchto oblastiach sa človek vyskytuje už veľmi málo.
Ak by sme chceli hovoriť o rekordoch v tejto oblasti, tak autor prednášky nám predstavil rastlinky, ktoré majú svoje naj. Prinášame ukážku niektorých:
najalergénnejšia rastlina je ambrózia palinolistá (Severná Amerika)
najtoxickejšia rastlina je boľševník obrovský (Kaukaz)
najpichľavejšia rastlina je gledíčia trojtŕňová (Severná Amerika)
najskôr kvitnúca rastlina je tavolín zimný (Mediteran)
rastlina s najväčším počtom semien je láskavec ohnutý (Južná Amerika)
najnebezpečnejšia parazitická rastlina je kukučina poľná (Severná Amerika)
najlepší imitátor – pajahoda indická (JV Ázia) a iné
Napríklad boľševník obrovský spôsobuje po dotyku na pokožke zápaly až popáleniny.
Ak by sme si dali otázku, aké bude rastlinstvo o 100 rokov, musíme vziať do úvahy všetky spomínané faktory. Dostaneme výsledok, ktorý predpovedá menej miesta pre voľnú zeleň, menej buriny na poliach, čiže bude menej vzácnych poľných burín a teplejšia klíma znamená, že vysokohorských druhov bude menej a s menšími populáciami ale bude viac teplomilných druhov. Naďalej bude pokračovať i prílev nových nepôvodných rastlín a šírenie už aklimatizovaných na nové lokality.
Záver prednášky už tradične obohatili desiatky veľmi zaujímavých otázok študentov a najaktívnejší z nich boli odmenení malou tortou z rúk zástupcu Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky pri Centre vedecko-technických informácií v SR.
Zdroj obrázkov: Prezentácia RNDr. Pavol Mereďa, PhD.
Foto: Alena Oravcová, CVTI SR
Spracovala Mária Izakovičová, CVTI SR
Fotogaléria na portáli NCP VaT
Kľúčové slová:biologické vedy, popularizácia vedy a techniky
Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy
Fotogaléria k článku
Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?