Atmosféru Marsu odvialo Slnko

Pred približne tromi miliónmi rokov atmosféra zanikla a Mars sa zmenil na chladnú a púštnu planétu. Vedci si roky kládli otázku, čo sa s atmosférou stalo. Viac  sa dozviete z vysielania  Televíznej stanice STV 1. (06. 11. 2015; Televízna stanica STV 1)

(06. 11. 2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 19/23; Alexandra Kazlovová , Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Hustú atmosféru Marsu postupom času odviali slnečné búrky do vesmíru. Vedci to zistili z údajov americkej sondy MAVEN. Povrch červenej planéty bol kedysi vhodným miestom pre život, ako ho poznáme aj my."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Pozeráte sa na vizualizáciu toho, ako kedysi vyzeral povrch Marsu. Pred miliardami rokov bola atmosféra červenej planéty hustejšia a dostatočne teplá na to, aby na jej povrchu boli rieky, jazerá a pravdepodobne aj oceány."

Bruce Jakosky, vedúci výskumník Misie MAVEN: „Na Marse boli kedysi všetky podmienky pre život. Vyvoláva to otázku, či tam aj nejaký bol a ak áno, či bol geneticky príbuzný pozemskému životu alebo mal úplne iný základ. Takže otázky o živote, klíme a histórii planéty ako celku sú v centre výskumu."

Alexandra Kazlovová: „Pred približne tromi miliónmi rokov atmosféra zanikla a Mars sa zmenil na chladnú a púštnu planétu. Vedci si roky kládli otázku, čo sa s atmosférou stalo. Odpoveď priniesla sonda MAVEN, ktorá vyše roka skúma atmosféru Marsu. Odvial ju solárny vietor."

Bruce Jakosky: „Analógia, ktorú zvyknem používať je, ako keby ste vyšli do sprchy do vánku a vodu z vašich vlasov odveje vietor."

Alexandra Kazlovová: „V marci tohto roka zasiahla Mars silná slnečná búrka. Sonda MAVEN zachytila, že počas nej sa atmosféra Marsu rozpadávala intenzívnejšie. Vedci predpokladajú, že k najzásadnejšiemu poškodeniu atmosféry došlo pred viac ako tromi miliónmi rokov. Naše Slnko bolo vtedy mladšie, a teda oveľa aktívnejšie."

Jasper Halekas, vedec: „Na pravej strane grafiky je Zem. Má silné magnetické pole a to chráni jej atmosféru pred priamym pôsobením solárneho vetra. Na ľavej strane je Mars. Ten žiadne magnetické pole nemá."

Alexandra Kazlovová: „Mars doteraz skúmalo viacero vesmírnych zariadení. Aktuálne je na jeho povrchu vozidlo Curiosity, ktoré získalo dôkazy o tom, že na Marse sú organické molekuly a aj to, že v letných mesiacoch sa na jeho povrchu tvorí voda v tekutom stave. Americká NASA plánuje historicky prvý let ľudskej posádky na Mars okolo roku 2030. Dovtedy musí agentúra vyriešiť viacero technických záležitostí. Napríklad to, ako na Marse vyrobiť kyslík."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy