Sviatok svätých Cyrila a Metoda

 

Rozhovor Eleny Koritšánskej so slavistom a teológom Andrejom Škovierom zo Slavistického ústavu Slovenskej akadémie vied o gréckych bratoch Cyrilovi a Metodovi, ktorí 5. 6. v roku 863 prišli na Veľkú Moravu. Tento deň si pripomíname štátnym sviatkom.

(5. 7. 2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; por. 5/11; Elena Koritšánska, Juraj Jedinák)

Juraj Jedinák, moderátor: „Mnísi, jazykovedci, ale aj štátnici a diplomati, to boli grécki bratia z byzantského Solúnu, svätý Cyril a Metod, ktorých si dnes pripomíname štátnym sviatkom. V roku 863 ich na Veľkú Moravu pozval knieža Rastislav, ktorý chcel v krajine upevniť kresťanstvo. A sledoval aj ďalšie ciele. Viac povedal Elene Koritšánskej slavista a teológ Andrej Škoviera zo Slavistického ústavu Slovenskej akadémie vied."

Andrej Škoviera, slavista a teológ, Slavistický ústav Slovenskej akadémie vied: „Rastislav si žiadal učiteľov, ktorí by mu priniesli zákonník, bol zostavený zákonník aj pre svetské právo, aj pre cirkevné právo. S týmito aspektami súvisí rozmer kultúrny a vzdelanostný, zostavili písmo pre slovanský jazyk a začali prekladať jednak bohoslužobné texty, ale aj mimobohoslužobné knihy do staroslovienskeho jazyka. Toto všetko malo prispieť k upevneniu veľkomoravského štátu."

Elena Koritšánska, redaktorka: „Čiže okrem toho notoricky známeho priniesli nám písmo hlaholiku, šírili kresťanstvo, mali aj veľký štátoprávny význam."

Andrej Škoviera: „A ešte aj rozmer diplomaticko‑vojenský. Misia potvrdila spojenectvo medzi Veľkou Moravou a Byzanciou, a napokon svätý Metod po Cyrilovej smrti zohral významnú úlohu v kontaktoch medzi Veľkou Moravou a Rímom. Jeho osobnosť pomohla Veľkej Morave, aby bola rešpektovaná v Ríme."

Elena Koritšánska: „Aký je dnes význam bratov Cyrila a Metoda? Sú nielen apoštoli Slovanov, sú aj patrónmi Európy. V čom teda vidíte význam Cyrila a Metoda pre dnešný slovanský, ale aj európsky svet?"

Andrej Škoviera: „Môžu byť stále veľkou inšpiráciou hodnotami, ktoré žili. Obetavosť, vytrvalosť, nezištnosť, pokora a myslím si, že aj tá schopnosť rešpektovania kultúry iného. Oni sem neprišli vnucovať nám čosi byzantské, prerobiť nás na Grékov, prišli s takým rešpektom voči tej kultúre, ktorá tu existovala a snažili sa z nej vychádzať a rozvíjať ju ďalej."

Publikované z monitoringu STORIN s. r. o. (prepis vysielania)

(MI)

Kľúčové slová:
filologické vedy

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy