Kométy vo svetle najnovších objavov
Tému Kométy vo svetle najnovších objavov priblížil vo svojej prednáške v Bratislavskej vedeckej cukrárni ten najpovolanejší – hosť z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici – doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. Podujatie sa uskutočnilo dňa 22. 9. 2015 v Centre vedecko-technických informácií SR.
Slovo kométa, ktoré sa dnes používa s malými odchýlkami vo všetkých európskych jazykoch, pochádza z gréčtiny (kometes = vlasatá). Najstaršie záznamy o kométach pochádzajú z obdobia okolo roku 1 000 pred n. l. História kometárnej astronómie sa delí na niekoľko období. Pred rokom 1600 boli kométy považované za nebeské výstrahy a neboli zreteľne spájané s astronomickými, ale viac s meteorologickými javmi. Najstaršie záznamy o kométach pochádzajú z obdobia okolo roku 1 000 pred n. l. z Číny a Chaldejska (územie dnešného Iraku).
Starí Chaldejci považovali kométu za vzduchový vír, ktorý rotuje vo veľkej výške zemskej atmosféry. Napríklad Aristoteles považoval kométy za suché a horúce exhaláty vo vysokej atmosfére. Vďaka jeho autorite, tento pomerne primitívny názor pretrvával do 16. storočia.
Prvá známa periodická kométa je Halleyova kométa. V prednáške autor oboznámil študentov nielen s históriou kometárnej astronómie, ktorá prešla érou výpočtov dráh cez fyzikálny výskum, objavy 20. storočia až po modernú éru.
Od roku 1983 bol začiatok príprav na International Halley Watch – koordinovanie zberu, spracovania a archivácie údajov. Dovtedajšie vedomosti o kométach sa zdvojnásobili. Pozemské programy sa zamerali na astrometriu, fotometriu a polarimetriu, skúmanie blízkojadrových a veľkoškálových javov a meteorický prúd Halleyovej kométy. Kométu skúmalo 6 sond – najúspešnejšia z nich bola západoeurópska sonda GIOTTO, ktorá bola 608 km od jadra.
Chvosty komét, hoci sa považujú za ich charakteristický jav, sa vyskytujú len v malom počte komét. Delíme ich na plazmové, prachové, sodíkové a protichvosty. Priemer chvostov môže dosiahnuť 106 km. Sú mimoriadne riedke a hustota chvosta je nižšia než vákuum pripravené v pozemských laboratórnych podmienkach.
Skúmanie komét patrí od založenia observatória na Skalnatom plese pred 72 rokmi medzi ťažiskové programy.
Medzi úspechy Astronomického ústavu SAV vo výskume komét vo svetovom meradle patria: objav 18 nových komét, úspešný podiel na medzinárodnom programe výskumu Halleyovej kométy International Halley Watch a vytvorenie uznávanej vedeckej školy prof. Kresáka, zameranej na vývoj a vzájomné interakcie medziplanetárnej hmoty.
V druhej časti prednášky odznela podrobná analýza týkajúca sa vesmírnej sondy Rosetta.
Kľúčovou úlohou sondy ESA Rosetta je pokus získať pôvodne nezmenený materiál z jadra kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Rosetta bola vypustená 2. marca 2004 na heliocentrickú dráhu, ktorá ju doviedla späť k Zemi takmer presne o rok neskôr. Tesný prelet popri Zemi vo vzdialenosti len 1955 km umožnil prvú významnú zmenu dráhy s využitím zemskej gravitácie. Astronómovia dúfajú, že Rosetta bude zároveň kľúčom k pochopeniu vzniku Slnečnej sústavy, od čoho si sľubujú rozlúštenie záhad komét.
Od doc. RNDr. Jána Svoreňa, DrSc., sa študenti dozvedeli podrobnosti aj o tom, ako spresnila naše poznatky vesmírna sonda Rosetta, ktorá putuje Slnečnou sústavou s kométou Čurjumov-Gerasimenko. Mohli si pozrieť aj prístroje, ktoré sa v sonde nachádzajú a podiel slovenských vedcov na prístrojovom vybavení.
Študentov stredných škôl, ktorí prijali pozvanie do vedeckej cukrárne, téma veľmi zaujala. Autora prednášky doslova zasypali desiatkami výborných aj zábavných otázok. Traja najaktívnejší boli v závere podujatia odmenení tortičkami z rúk riaditeľky Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v SR Mgr. Andreou Putalovou.
Spracovala: Mária Izakovičová
Zdroj: Prezentácia autora (doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.)
Foto: Marta Bartošovičová
Kľúčové slová:
CVTI SR, astronómia
Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy
Fotogaléria k článku
Súvisiace články
Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?